Vegetačná strecha na bytových domoch

Mestá prichádzajú každý rok o množstvo zelených plôch, o ktoré ich oberá zhusťujúca sa výstavba. Nedostatok vegetácie nepriaznivo ovplyvňuje nielen mikroklímu, ale aj životné podmienky obyvateľstva žijúceho v mestských aglomeráciách. Jedným zo spôsobov, ako predísť úbytku zelene, je navrhovanie objektov s vegetačnými strechami. Vloženie tohto prírodného prvku do mestského prostredia predstavuje ekologické revitalizovanie zastavaných plôch.

 

Vo svete sú vegetačné strechy na komerčných či nekomerčných budovách, ale aj bytových domoch štandardným a veľmi obľúbeným spôsobom zastrešenia s dlhoročnou tradíciou. V krajinách, ako sú Nórsko, Nemecko, Rakúsko, Kanada či Austrália, nie sú výnimkou celé sídliská s domami s vegetáciou na streche. Realizácia vegetačných striech na novopostavených budovách je dokonca v niektorých svetových metropolách povinná. Napríklad Kodaň sa do roku 2025 túži stať mestom nezávislým od uhlíka. Aj z tohto dôvodu tu prijali nariadenie, podľa ktorého sa strechy nových budov so sklonom menším ako 30° musia realizovať ako vegetačné. V našich zemepisných šírkach prevláda k tomuto spôsobu zastrešenia pomerne veľká nedôvera a väčšina plochých striech sa stále rieši ako bezúčelová (nepochôdzna) strecha, hoci účelové (pochôdzne) strechy, medzi ktoré patria aj tie vegetačné, ponúkajú rôznorodejšie možnosti využitia daného objektu a nový architektonický rozmer.

 

Bytový dom budúcnosti
Uplatnenie vegetačných striech na bytových domoch je výhodné nielen pre ich efektný vzhľad, ale aj ekonomický prínos, ktorý spočíva v predĺžení životnosti strešnej izolácie, znižovaní nákladov na vykurovanie i klimatizáciu a v úsporách na údržbu strechy. Vegetačné strechy podporujú kvalitu ovzdušia produkciou kyslíka, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, zlepšujú životné podmienky obyvateľstva a zároveň poskytujú priestor na oddych.

Obyvatelia najvrchnejších poschodí bytového domu ocenia, že vegetačná strecha zabraňuje v lete nadmernému prehrievaniu interiéru a v zime zamedzuje úniku tepla z vnútorného prostredia. Vegetácia navyše zlepšuje akustické vlastnosti strechy, ako aj jej vzduchovú a krokovú nepriezvučnosť. Vegetačné strechy bytových domov okrem toho pomáhajú znižovať energetickú náročnosť budov.

 

Nároky na statiku
Pred realizáciou vegetačnej strechy treba stanoviť účel, ktorý má zeleň na streche spĺňať. Ak sa strecha bytového domu bude využívať aj na aktívny pohyb ľudí, treba počítať s vyššími nárokmi na statiku nosnej konštrukcie stavby. Aby sa v budúcnosti predišlo prepadnutiu strešnej konštrukcie, musí sa pri návrhu strechy bytového domu zohľadniť hmotnosť nielen suchej zeminy, ale aj zeminy nasýtenej vodou. Extenzívna zeleň je menej náročná na starostlivosť, pretože má schopnosť samostatne sa prispôsobiť daným podmienkam. Charakteristická je pre ňu nenáročná vegetácia s výškou vegetačného súvrstvia v rozpätí 60 až 150 mm. Intenzívna zeleň, medzi ktorú patria zatrávnené plochy, kríky a v ojedinelých prípadoch aj stromy, sa vyznačuje výškou vegetačného súvrstvia viac ako 300 mm. Táto vegetácia kladie vyššie nároky na štruktúru vrstiev a na pravidelné zásobovanie vodou a živinami.

 

Dvojvrstvová hydroizolácia
Od spôsobu využívania vegetačnej strechy bytového domu sa odvíja výber vhodného typu hydroizolácie.
Hydroizolácia musí byť predovšetkým odolná proti prerastaniu koreňov s vytvoreným dostatočným spádom k strešným vtokom a musí odolávať aj mechanickému poškodeniu. Dvojvrstvový systém hydroizolácie vegetačnej strechy bytového domu s aplikáciou asfaltovaných pásov predstavuje riešenie, ktoré je v porovnaní s fóliami menej náchylné na poškodenie. Ako podkladový pás sa na vegetačných strechách osvedčuje asfaltovaný pás s úpravou spodného povrchu hrebeňovým profilom.

Hrebeňová profilácia umožňuje rovnomernejšie spojenie pásu s podkladom a v porovnaní so štandardnými pásmi s hladkým povrchom sa vyznačuje aj vyššou úsporou času pri natavení. Realizáciou prvej vrstvy sa zabezpečí dôkladná hydroizolácia, po ukončení ostatných strešných prác sa strecha uzavrie druhou vrstvou povlakovej krytiny odolnej proti prerastaniu koreňov. V závislosti od druhu podkladu možno tento systém aplikovať buď voľným položením, alebo natavením. Príkladom použitia dvojvrstvového systému hydroizolácie na vegetačnej streche je strecha kancelárií budovy Digital Park II v Bratislave.

 

Osvedčené fólie
Na hydroizoláciu vegetačných striech bytových domov možno použiť nielen asfaltované pásy, ale aj rôzne druhy fólií, napríklad fólie z PVC či POCB. Keďže fólie sú náchylnejšie na poškodenie, pri realizácii jednovrstvového systému hydroizolácie sa odporúča prikloniť k hrubším fóliám. Jednou z možností je termoplastická fólia na báze polyolefínu s nízkym obsahom asfaltu a s väčšou hrúbkou – až 3,2 mm). Ich pozitívom je kompatibilita s asfaltovanými pásmi a penovým polystyrénom, pričom nie je potrebná separačná vrstva. K ďalším výhodám fólií z POCB patria vizuálna kontrola tesnosti spoja či spájanie horúcim vzduchom. Navyše, detaily sa nemusia opracovať poplastovaným plechom, ako je to v prípade fólií z PVC. Termoplastické fólie na báze polyolefínu sa použili aj na vegetačných strechách komplexu Dve veže v Petržalke.

Investor pri výstavbe tohto objektu myslel nielen na estetickú stránku interiéru, ale aj na vizuálnu stránku exteriéru. Kombinácia terasy a vegetačnej strechy nad podzemnými garážami objektu a vegetačná strecha so „suchým“ potokom spájajúca na ôsmom poschodí obe budovy aspoň čiastočne sprostredkovali kontakt človeka s prírodou uprostred mestskej výstavby. Na vegetačné strechy moderného bytového komplexu sa zvolila intenzívna zeleň s výškou vegetačného súvrstvia viac ako 150 mm. Ďalším druhom fólie, ktorú možno na vegetačných strechách bytových domov použiť, je fólia z mPVC odolná proti prerastaniu koreňov rastlín. Odporúča sa použitie fólie s hrúbkou minimálne 1,8 mm.

 

Koordinátor vody
Skladba vegetačnej strechy bytového domu sa nezaobíde ani bez drenážnej vrstvy, ktorá zabezpečuje odtok prebytočnej zrážkovej alebo závlahovej vody. Drenážna vrstva plní úlohu koordinátora vody na streche – prebytok vody prepúšťa, časť udržuje a v prípade sucha dodáva potrebnú vlahu vegetácii. Výška (hrúbka) drenážnej a hydroakumulačnej vrstvy sa navrhuje podľa typu a výšky vegetačného súvrstvia. Ako drenážna vrstva sa dajú použiť profilované, hore perforované kupolkové (tzv. nopové) fólie vyrobené z polyetylénu s vysokou hustotou, ktoré zaručujú vysokú pevnosť v tlaku a odolnosť proti väčšine chemikálií a hnilobe.
Vhodným riešením sú aj drenážne perforované dosky z polystyrénu, ktoré sa vyznačujú nízkou hmotnosťou a možnosťou rýchlej inštalácie. Aby sa zabránilo vymývaniu jemných častíc z vegetačného súvrstvia a možnému znefunkčneniu drenážnej vrstvy, mala by sa priamo na drenážnu vrstvu uložiť filtračná vrstva (napríklad polypropylénová geotextília). Vegetačnú strechu treba doplniť aj tepelnou izoláciou s vyššou pevnosťou, na­príklad extrudovaným polystyrénom, penovým sklom, polyuretánmi alebo expandovanými polystyrénmi. Dôsledné spracovanie detailov strechy, napojenie na steny či príruby vpustov, vytiahnutie hydroizolácie minimálne 150 mm nad úroveň substrátu a dostatočné vyspádovanie strechy by malo byť v prípade realizácie vegetačnej strechy bytového domu samozrejmosťou.

 

Realizovanie vegetačnej strechy patrí k náročnejším riešeniam. Komplikáciám a chybám možno predísť konzultáciou projektanta s realizátorom stavby a dodávateľom materiálov na strechu už pri tvorbe návrhu, ako aj počas samotnej realizácie.

 

TEXT: Ing. Rastislav Šmehyl, PhD., Autor je technický poradca firmy Icopal a. s.
FOTO: Icopal

Prihlásenie